Vychovávala ju babka a ona vie, že teraz ju dochová. Pretože to tak cíti, pretože ona taká je. Empatická, starostlivá a zodpovedná. Keď jej poviem, nech myslí viac aj na seba, len sa pousmeje a povie: „O mňa fakt nejde.“ Nikola. Má tridsať jeden a osud sa s ňou naozaj nemazná.
Porodila dve deti, Ninka má dvanásť a čerstvý prváčik Maroško šesť. Je na nich sama, ale neplače, sú to jej najväčšie poklady a sama o sebe tvrdí, že je šťastnou mamou. Vždy mala v hlave, že radšej menej detí, ale vedieť ich uživiť. Taký obyčajný pohodový život. Nikolka je racionálnou ženou, to bez debaty.
Prečo ale vyrastala u babky? Servítku pred ústa si nedáva, „nie je dôvod,“ potichšie začne. Mama sa totiž krátko po jej narodení „spustila“ a s malými prestávkami to trvá dodnes. „Ťažko sa mi o tom hovorí, ale moja mama prepadla drogám. Dnes má 51 a v podstate už tri desaťročia je závislá. Ale tak zvláštne, neviem to ani presne opísať. Zďaleka totiž nevyzerá ako troska, naopak, relatívne pekná a upravená žena vedela byť. Ale čo sa rodiny týka – bola absolútne nespoľahlivá, jednoducho, nedávala to. Problém však je, že stále je to moja mama. Stále k nej niečo cítim, chýba mi, aj keď ma veľakrát oklamala, podrazila, sľúbila a nedodržala to. Sakra, mám ju aj rada,“ utiera si slzy Nikola.
S novým partnerom ale Nikolina mama porodila ďalšiu várku detí, nádherných a zdravých. Emka má 15, Bibka 13 a Bohuško 12. Pred troma rokmi ich otec zomrel a hoci ostali žiť v pofidérnom dome s mamou, Nikola bola tá, ktorá de facto viedla aj ich domácnosť. „V škole, u lekára, proste všade mali súrodenci uvedený kontakt na mňa. Ja som chodila na rodičovské, keď boli chorí, letela som k doktorke, brávala som ich k nám osprchovať sa, robila som im nákupy, doniesla navarené jedlo, kontrolovala domáce úlohy. Mama mi len dávala peniaze a ja som sa starala. Na deti bola milá, nijaké výstupy, bitky, hystérie tam neboli. Pred deťmi bola, ako to nazvať, akoby skrytou narkomankou…“
Na jar tohto roku sa ale karty obrátili. NAKA robila raziu a Nikolke volali policajti. Boli slušní. Že mamu berú a teda, či si deti zoberie ona, alebo ich sociálka umiestni do domova. „Bol to šok, ale neváhala som ani na sekundu. Nemám síce vlastné bývanie, ale babka môjho Maroška, u ktorej bývame, ja jej hovorím svokra, aj keď s jej synom už nie sme spolu, dala súhlas, že súrodencov môžem priniesť. A tak sme tu všetci. Ja s babkou a 5 detí. Dve moje a traja súrodenci.“
