Podporte vydanie raritného albumu, ktorý prekračuje nielen hranicu hudobného experimentu, ale tiež šírenia myšlienok udržateľnosti ekosystému. Najnovšie dielo pre sláčikové kvarteto Miroslav Tóth primárne postavil na miestach-nemiestach na Slovensku, v Česku a v Rakúsku. Výsledkom bude limitované LP vytvorené metódou upcyclingu s názvom Nemiesta.
Sláčikové kvarteto vzniklo v 18. storočí a takmer výlučne sa dá naživo počuť len v klasických koncertných sálach. Aj prostredníctvom tohto hudobného média je však možné hovoriť o aktuálnych spoločenských témach a potom špeciálne záleží na mieste, kde takéto skladby zaznejú. Keď sa navyše muzikanti zo sláčikového kvarteta Dystopic Requiem Quartet (David Danel, Anna Veverková, Adam Pechočiak, Andrej Gál) rozhodnú so skladateľom ísť nahrať na rôzne spustnuté a nedokončené verejné priestranstvá celý album, zároveň tým upozorňujú na ekologickú krízu, ktorej dnes čelíme.
Album bude obsahovať päticu skladieb nasnímaných na nemiestach, ktoré zvukovo ovplyvnili jeho vznik, a to nedostavaná križovatka D1/D4 nultého obchvatu pri Ivanke pri Dunaji, zničený Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, nespustená atómová elektráreň Zwentendorf v Rakúsku, nákupné centrum Westfield v pražskom Chodove a štyridsať metrov vysoká dutina v kopci Štola Josef v obci Chotilsko.
Inšpiráciou k vzniku skladieb sa stala pätica vybraných nemiest napĺňajúcich perspektívu prázdnoty, neschopnosti využitia alebo nadbytočnej zmnoženosti v časoch ekologického dlhu.
Každému nemiestu bola napísaná skladba pre sláčikové kvarteto, a to tak, aby sa spojila s jeho prirodzenými akustickými atribútmi špecifickej rezonancie a okolitého ruchu. Vznikne dokument doby a nášho vzťahu ku krajine.
Jednou zo skladieb pre nemiesta chceme upriamiť pozornosť aj na havarijný stav funkcionalistického Liečebného domu Machnáč, národnej kultúrnej pamiatky, ktorá bola predmetom množstva pochybných majetkových prevodov schránkových firiem a o záchranu ktorej bojuje občianska iniciatíva Spoločnosť Jaromíra Krejcara. Táto skladba bola zároveň venovaná dvom obetiam útoku na Zámockej ulici v Bratislave, Matúšovi a Jurajovi.
