Pretože nás vždy fascinovalo, ako si niekto na chrbát naloží sud piva, vyštverá sa na vysokohorskú chatu, s kľudom sa nechá obiehať zvedavými turistami a ešte má z toho pôžitok. Azda preto sú nosiči a nosičky na Slovensku poslední svojho druhu v Európe.
Od prvej vynášky Poustrov na tatranské chaty k nim máme ešte bližšie. A od vydania knihy Tam Hore, ktorú pred rokom podporilo 1414 z vás, sme vedeli, že si naše knižné dobrodružstvá pýtajú pokračovanie. Postupne, cez ďalšie vynášky, sme prenikali hlbšie do tajov nosičstva. A búrali sme naše predstavy.
Stereotypná predstava o nosičovi predsa hovorí, že je to zásadne muž, ktorý je zásadne mladý a vyšportovaný a nosenie nákladu preňho nie je len prácou, ale aj poslaním.
Naše zistenia sme si opäť začali spisovať. Takže: čo nosenie nákladu znamená? Dá sa na tom zarobiť? Sú nosiči len v Tatrách? Je svet nosičov mačistický? Existujú ženy-nosičky? Kam patria brigádnici? Aká je hierarchia a aké pravidlá tam platia? A kto je vlastne nosič?
Ako sme knihu tvorili (a stále tvoríme) ?
Toto nie je kniha legiend, hrdinov, nálepiek, a nie je to ani encyklopédia nosičstva. Je to hlavne kniha pohľadov a zážitkov rôznorodých ľudí, čo majú radi hory a rozhodli sa, že budú nosiť, a občas si naložia na plecia trochu viac.
Ako ale neheroizovať a neglorifikovať, ani nespraviť karikatúru a klišé, ale zachytiť nosičskú komunitu v pestrosti názorov, osobností, pováh? Zahrnúť aj historky, ale nezahrabať sa v nostalgii, a vzdušne povedať o tom, čo tvorí esenciu nosičstva?
Chodili sme to zisťovať do kopcov a dolín. Nosiči, chatárky i vodcovia nás púšťali do “kuchyne”. Počúvali sme, vstávali za tmy, sprevádzali sme ich na vynáškach, znáškach i v civile.
So súhlasom a ochotou sme robili to, čo by sa nemalo robiť – pýtať sa čokoľvek nosičov počas vynášky – a zapríčinili tak najdlhšie trvajúcu vynášku v histórii Tatier. Prepáč Pišta ;)
