Olenin otec Viktor sa narodil v roku 1936 a mal len 5 rokov keď vo vtedajšom Sovietskom zväze začala druhá svetová vojna. Vtedy bol malým bezbranným dieťaťom. Dnes ako 86-ročný vojnu zažíva opäť.
A rovnako ako vtedy je bezbranný. Bezbranný starý muž pripútaný na invalidný vozík. Telo je ochrnuté, reč sa po mozgovej príhode stratila. Jeho dcéra Olena sa o svojho otca nepretržite stará už tri roky. Keď začala vojna a rozhodla sa pre život v bezpečí, ani na minútu nezaváhala, či vezme otca so sebou. Tak ako mamičky utekajú pred hrôzami vojny so svojimi deťmi, tak Olena utekala so svojim otcom. Z centrálnej Ukrajiny do Prievidze.
Na fotke je Viktor s dcérou Olenou a vnučkou Margaritou
Asi si len ťažko dokážeme predstaviť, že sa to dá zvládnuť. No ako Olena hovorí, je veľká bojovníčka. A bojuje ďalej. Po dvoch týždňoch v prechodnom ubytovaní, majú už strechu nad hlavou, kde môžu zostať dlhodobo a sú za to veľmi vďační. Starostlivosť o otca je však fyzicky veľmi náročná a znamená, že ona nemôže ísť do práce. Preto sú vo veľkej miere odkázaní na pomoc a solidaritu dobrých ľudí.
AKTUALIZÁCIA 14. 5.: dobrovoľníčke Jane sa cez neziskovú organizáciu Sv. Lujza podarilo zabezpečiť veľmi potrebnú poľohovateľnú posteľ, ktorá uľahčí dcére Olene manipuláciu s bezvládnym otcom. 
