Lukáškov príbeh pokračuje

No po dvoch rokoch aj keď chodím za ručičky a okolo nábytku nožičky ma nepočúvajú, ako majú. Krížim nožičky a chodím po špičkách, ževraj som veľmi posťahovaný a spastický.  Treba moje šľachy uvoľniť – možnosti sú dve, buď v Bratislave (kde to uhradí poisťovňa a budem mať jazvy na celom telíčku a tiež sadry na 6 týždňov) alebo v Kladne v ČR teleskopicky, ale zasa nám treba peniažky 2800 eura. A tak mamka zháňa, píše, volá. Poradilo sa a uvoľnili mi 21 šliach na mojom malom telíčku. Tá operácia mi veľmi pomohla  a ty zasa hľadáš kam so mnou ďalej.  Začíname chodiť na rehabilitácie, ale po určitom čase sa dozvedáme, že je to môj strop, kedže som v psychomotorickom vývoji na úrovni  ročného bábätka.

Čo ďalej ? Zasa rozmýšľaš mami. Nerozprávam neviem ti poradiť a nerozumiem kto ti čo hovorí. Ale ty hľadáš a hladíš ma po vláskach a hovoríš, že to nebude môj strop a dokážem viac.  My pôjdeme ďalej. Zasa telefonáty, maily a zbierky. Počujem kmeňové bunky žilovo v Topoľčanoch, že mi to môže pomôcť. Podarilo sa a sme tam. Vyšetrili ma a ty máš zasa nádej.  Aplikácia prebehla úspešne, ale moje telíčko po dvoch dňoch ochorelo a kmeňové bunky liečia moju chorobu , nie moju hlavičku. Nevadí za pokus to stálo. Kam ďalej? Mamka vrví, že takto ma nenechá a musíme pracovať, tak ako o paličky chce viac a viac , pretože vidí, žena to mám. Kontaktuje nejakú tetu a zasa zháňa peniažky, aby som sa dostal do Waršavy na terapiu Dr.Veľa. Moje telíčko vykrúcajú a masirujú ma, snažia sa aby mi čo najviac pomohli. Po terapiách som vnímavejší ale aj nervóznejší. Po 10 dňoch sme doma a máme naplánovanú ďalšiu terapiu u lekára. Ale ja zasa ochoriem a môj ďalší pobyt vo Waršave sa odkladá. 

Prišla ďalšia možnosť ísť plávať k delfínom do Odesy na Ukrajinu. Vraj aj tam pomáhajú takým detičkám, ako som ja . Tak ideme do toho. Veľká ryba, mamka to je veľká ryba, ale ja sa nebojím, lebo vodičku zbožňujem. Zasa som vnímavejší, kľudnejší a viac bľabotám. Terapia na všetko. Reč rehabilitácia a vnímanie. Po 10 dňoch som doma a po 4 dňoch na Ukrajine vypukla vojna.. UFFF.. my sme doma v bezpečí.  Ale veľmi sa mi to páčilo a hneď by som sa tam vrátil. Potom som ešte raz absolvoval Waršawu. Moja mamka aj ocko by mi dali aj z posledného, aby mi pomohli, len aby mi bolo lepšie a hral som sa s ostatnými deťmi.

Na čo konkrétne budú peniaze z tejto kampane použité?

Momentálne cvičím doma, chodím plávať, do hyperbarickej komory a na hypoterapiu.  Waršavu už absolvovať nemôžem, nakoľko EEG po nej ukazuje na EPI ložisko a záchvaty, ktoré zatiaľ nemám. Najviac nám pomohli delfíny, ktoré by sme chceli zasa absolvovať v tomto roku 2 krát. Lukáško chodí o jednu paličku , papá sám s lyžičkou, ale jeho porozumenie a reč viazne . Takže naša ďalšia nádej je Truskavec a zasa plávanie s delfínmi.  Snom mojich rodičov je aby som si aspoň užíval detstvo, ako moji rovesníci . Zbožňujem ihriská a chcem sa hrať a behať. Mamka vraví, že moje telíčko si už bolesti zažilo dosť. Veľmi sa snaží a ja taktiež.

Pomôžte nám tento boj dotiahnuť do úspešného konca.